Menu roz sawal jehe karda e..!!
Chal chadd deyange tenu tang karna
Je sade bina tera sarda e..!!
kamle saah || punjabi shayari || punjabi status
jadon gherdiyan ne menu yaadan teriyan
mud takkde aa ohna sukun de raahan nu..!!
fer yaad ohi ishq aunda e sajjna
mehsus kar thandiyan sard hvavaan nu..!!
jithe takkeya c tenu reejhan la la k
chit kare mud jaan fer ohna thavaan nu..!!
teri deed c rabb da milap sajjna
dil tarse ajj v teri palkan diyan shavaan nu..!!
nam akhiyan nu dilase jehe dinde rehnde aan
yaad karde aan jad mitti ch rul gye chavaan nu..!!
intzaar te mohobbat ajj vi onni e
khaure kadon rabb sunu meriyan paak duavan nu..!!
teri aun di aas ch kive raahan takkiyan ne
chain mileya nahi kade ehna jhalliyan nigahan nu..!!
tera naam chete aave aunde jande hoye
ishq ch banne hoye mere ehna kamle saahan nu..!!
अकबर बादशाह को मजाक करने की आदत थी। एक दिन उन्होंने नगर के सेठों से कहा-
“आज से तुम लोगों को पहरेदारी करनी पड़ेगी।”
सुनकर सेठ घबरा गए और बीरबल के पास पहुँचकर अपनी फरियाद रखी।
बीरबल ने उन्हें हिम्मत बँधायी,
“तुम सब अपनी पगड़ियों को पैर में और पायजामों को सिर पर लपेटकर रात्रि के समय में नगर में चिल्ला-चिल्लाकर कहते फिरो, अब तो आन पड़ी है।”
उधर बादशाह भी भेष बदलकर नगर में गश्त लगाने निकले। सेठों का यह निराला स्वांग देखकर बादशाह पहले तो हँसे, फिर बोले-“यह सब क्या है ?”
सेठों के मुखिया ने कहा-
“जहाँपनाह, हम सेठ जन्म से गुड़ और तेल बेचने का काम सीखकर आए हैं, भला पहरेदीर क्या कर पाएँगे, अगर इतना ही जानते होते तो लोग हमें बनिया कहकर क्यों पुकारते?”
बादशाह अकबर बीरबल की चाल समझ गए और अपना हुक्म वापस ले लिया।