Kamjor nhi c pr tenu kamjori bnaa lya,
Kale v khush c pr tenu apni khushi bnaa lya,
Kamjor nhi c pr tenu kamjori bnaa lya,
Kale v khush c pr tenu apni khushi bnaa lya,
Mainu dikh de hoye v
Dikhya na dhoka tera
Main karda reha yakeen
Tu jit di rahi bharosa mera
Tu samne hi mere
Pith piche vaar kita
Dikh geya tera asli chehra
Mithe tere lafza na nav
Maar dita nav mar dita
Ronde chehre || punjabi poetry || life shayari
Mil k ikk din sb ne vichadna e bs ehi zindgi da dstur hoyia e
Thokran lggiyan ne hr Dr te ja ja k
Kise nu apna smjn da sathon ksur hoyia e
Eh zalim duniya vishvash de kabil nhii..
Even esde jaal ch Na fs jaai tu dil Mere duniya khushi dekh sadi Eve andaaje lgondi e.. Eh nhi jandi ehna hasseyan pishe ne luke ronde chehre..!!
Koi har sahi Galt sme ch sath dewe
Esa lbeya nhio koi sanu es jagg te
Sada koi Na hon te bs ohi ikk sada hai
Fakhar kriye ta taa kriye us sache rbb te
Samne sada hon da dawa ohi kr jande ne
Pith pishe gllan sadiyan hon krde jehre
Duniya khushi dekh sadi andaaje lgondi e.. Eh nhi jandi ehna hasseyan pishe ne luke ronde chehre..!!
Mrr mrr k dujeya nu Jo khush krde ne..
Aksr luk luk ohna nu hi ronde dekheya e
Jo muh utte mithe bn bn k rehnde ne
Dil vich khot ohnu hi paunde dekheya e
Koi nhio lenda ethe saar ronde dilan di
Na hi kdr paunda oh jis lyi hon hnju kere
Duniya khushi dekh sadi andaaje lgondi e
Eh nhi jandi ehna hasseyan pishe ne luke ronde chehre..!!
ਮਿਲ ਕੇ ਇੱਕ ਦਿਨ ਸਭ ਨੇ ਵਿਛੜਨਾ ਏ ਬਸ ਇਹੀ ਜ਼ਿੰਦਗੀ ਦਾ ਦਸਤੂਰ ਹੋਇਆ ਏ
ਠੋਕਰਾਂ ਲੱਗੀਆਂ ਨੇ ਹਰ ਦਰ ਤੇ ਜਾ ਜਾ ਕੇ
ਕਿਸੇ ਨੂੰ ਆਪਣਾ ਸਮਝਣ ਦਾ ਸਾਥੋਂ ਕਸੂਰ ਹੋਇਆ ਏ
ਇਹ ਜ਼ਾਲਿਮ ਦੁਨੀਆ ਵਿਸ਼ਵਾਸ ਦੇ ਕਾਬਿਲ ਨਹੀਂ
ਐਵੇਂ ਇਸਦੇ ਜਾਲ ‘ਚ ਨਾ ਫਸ ਜਾਈਂ ਤੂੰ ਦਿਲ ਮੇਰੇ
ਦੁਨੀਆਂ ਖੁਸ਼ੀ ਦੇਖ ਸਾਡੀ ਐਵੇਂ ਅੰਦਾਜ਼ੇ ਲਗਾਉਂਦੀ ਏ
ਇਹ ਨਹੀਂ ਜਾਣਦੀ ਇਹਨਾਂ ਹਾਸਿਆਂ ਪਿੱਛੇ ਨੇ ਲੁਕੇ ਰੋਂਦੇ ਚਹਿਰੇ..!!
ਕੋਈ ਹਰ ਸਹੀ ਗ਼ਲਤ ਸਮੇਂ ‘ਚ ਸਾਥ ਦੇਵੇ
ਐਸਾ ਲੱਭਿਆ ਨਹੀਂਓ ਸਾਨੂੰ ਕੋਈ ਇਸ ਜੱਗ ਤੇ
ਸਾਡਾ ਕੋਈ ਨਾ ਹੋਣ ਤੇ ਬਸ ਓਹੀ ਇੱਕ ਸਾਡਾ ਏ
ਫ਼ਖਰ ਕਰੀਏ ਤਾਂ ਕਰੀਏ ਉਸ ਸੱਚੇ ਰੱਬ ਤੇ
ਸਾਹਮਣੇ ਸਾਡਾ ਹੋਣ ਦਾ ਦਾਅਵਾ ਓਹੀ ਕਰ ਜਾਂਦੇ ਨੇ
ਪਿੱਠ ਪਿੱਛੇ ਗੱਲਾਂ ਸਾਡੀਆਂ ਹੋਣ ਕਰਦੇ ਜਿਹੜੇ
ਦੁਨੀਆਂ ਖੁਸ਼ੀ ਦੇਖ ਸਾਡੀ ਅੰਦਾਜ਼ੇ ਲਗਾਉਂਦੀ ਏ
ਇਹ ਨਹੀਂ ਜਾਣਦੀ ਇਹਨਾਂ ਹਾਸਿਆਂ ਪਿੱਛੇ ਨੇ ਲੁਕੇ ਰੋਂਦੇ ਚਹਿਰੇ..!!
ਮਰ ਮਰ ਕੇ ਦੂਜਿਆਂ ਨੂੰ ਜੋ ਖੁਸ਼ ਕਰਦੇ ਨੇ
ਅਕਸਰ ਲੁਕ ਲੁਕ ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਹੀ ਰੋਂਦੇ ਦੇਖਿਆ ਏ
ਜੋ ਮੂੰਹ ਉੱਤੇ ਮਿੱਠੇ ਬਣ ਬਣ ਰਹਿੰਦੇ ਨੇ
ਦਿਲ ਵਿੱਚ ਖੋਟ ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਹੀ ਪਾਉਂਦੇ ਦੇਖਿਆ ਏ
ਕੋਈ ਨਹੀਂਓ ਲੈਂਦਾ ਇੱਥੇ ਸਾਰ ਰੋਂਦੇ ਦਿਲਾਂ ਦੀ
ਨਾਂ ਹੀ ਕਦਰ ਪਾਉਂਦਾ ਉਹ ਜਿਸ ਲਈ ਹੋਣ ਹੰਝੂ ਕੇਰੇ
ਦੁਨੀਆਂ ਖੁਸ਼ੀ ਦੇਖ ਸਾਡੀ ਅੰਦਾਜ਼ੇ ਹੀ ਲਗਾਉਂਦੀ ਏ
ਇਹ ਨਹੀਂ ਜਾਣਦੀ ਇਹਨਾਂ ਹਾਸਿਆਂ ਪਿੱਛੇ ਨੇ ਲੁਕੇ ਰੋਂਦੇ ਚਹਿਰੇ..!!